Veľkonočné rakúske zvyky

© Oesterreich Werbung, Weinhaeupl W.

Štajersko: nosenie posväteného ohňa

Na Bielu sobotu, prv ako sa posvätia veľkonočné jedlá sú deti vo východnom Štajersku na nohách už od skorého rána. Ako „nositelia posväteného ohňa“ sa s kovovými nádobkami na prenos ohňa stretávajú pri kostole, aby si s posväteným ohňom zapálili vlastnoručne zhotovené práchno. Potom sa už musia len ponáhľať, aby ako prví rozniesli oheň z domu do domu. Zvyk roznášania posväteného ohňa pochádza z čias, keď ešte neexistovali ani zápalky, ani zapaľovače. Ľudia teda nemohli nechať oheň vyhasnúť, preto používali špeciálne nádoby, kde oheň horel po celú noc. Iba raz za rok na Veľký piatok úmyselne dovolili ohňu vyhasnúť. Na Bielu sobotu potom obyvatelia východného Štajerska zapálili drevo v sporáku „posväteným ohňom“ z fary. Ale iba chlapci, ktorí boli najrýchlejší a ako prví priniesli oheň do domu, sa mohli tešiť na odmenu.

Burgenland: kraslice zo Stinatzu

Na Veľkú noc krášlia ženy v Stinatzi v južnom Burgenlande veľkonočné vajíčka jemným gravírovaním. Ostrým nožom a istou rukou vyrývajú prekrásne vzory do pestro maľovaných vajíčok. Povrch vyfúknutých vajíčok sa upravuje špeciálnymi farbami, ktoré robia škrupinku odolnejšou. Toto staré umelecké remeslo pochádza od regionálneho chorvátskeho obyvateľstva a odovzdáva sa z generácie na generáciu už viac ako 100 rokov. Pôvodne sa používali väčšinou iba červené, fialové alebo čierne vajíčka a ženy ich zdobili tradičnými kvetinovými alebo náboženskými motívmi. Dnes sú farby pestrejšie a vzory oveľa rozmanitejšie. Môžete sa o tom presvedčiť aj sami, ak prídete na Veľkú noc obdivovať malé umelecké diela do južného Burgenlandu.

Korutánsko: pašiové hry v Tresdorfe

Takmer bez slov, no o to s väčšími emóciami sa každý rok hrajú pašiové hry v korutánskom Tresdorfe. V hlavných úlohách: Kristus, Pilát, Herodes, Šimon Cyrenejský, Judáš a archanjel Gabriel. Amatérski herci rozprávajú príbeh o Kristovom utrpení z pohľadu vtedajších dedinčanov. Predstavenie sa začína na Zelený štvrtok, keď sa všetci účinkujúci stretnú pri mlyne „Krassnigmühle“. Odtiaľ pokračujú ku kostolíku Ulrichs-Kirchl, ktorý ako najvyšší bod v obci predstavuje Olivovú horu. Ježiš na ňu vystúpi spolu s troma učeníkmi a Judáš ho zradí. Prenasledovatelia Ježiša zajmú, Pilát a Herodes ho odvedú preč. Po odsúdení, bičovaní a korunovácii tŕňovou korunou sa skupina pohne znova k miestu, kde sa predstavenie začalo. Na Veľký piatok nesie Ježiš kríž a vydáva sa so svojím sprievodom do kostola, kde zotrvá asi štvrť hodinu v modlitbe. Podľa legendy majú pašiové hry pôvod v sľube, podľa ktorého ochránia dedinu pred povodňou a chorobami. Svojou jednoduchosťou a nemými gestami zaujmú každý rok mnoho divákov.

Salzbursko: spievanie o Olivovej hore a Kristovom utrpení

„Pamätajte na vášho Pána a vedzte, že odbila ôsma hodina“ zaznieva každý rok na Zelený štvrtok a Veľký piatok v Großarli – a do 4.00 hodiny ráno sa takto oznamuje každá celá hodina. V rámci tradície „Spievania o Olivovej hore a Kristovom utrpení“ držia speváci so svojimi poslucháčmi nočnú stráž a ich hlasy zaznievajú na rôznych miestach: od kostola až dole do dediny pred obecný úrad. Na Zelený štvrtok spievajú miestni gazdovia o utrpení Ježiša na Olivovej hore. Na Veľký piatok je zase rad na dedinčanoch – obyvateľoch Großarlu – aby svojím spevom priniesli zvesť o udalostiach, ktoré nastali po Ježišovej smrti na kríži, a o jeho zmŕtvychvstaní.

Východné Tirolsko: zvieracia tradícia vo Virgene

Každý rok vždy v prvú sobotu po Veľkej noci čaká na jedného z baranov vo Východnom Tirolsku veľké vystúpenie: barana ozdobeného kvetmi a pestrými stužkami vedie prosebná „barania procesia“ s početným sprievodom z Virgenu do miestnej časti Obermauern. Cieľom tejto spoločnej cesty je pútnický kostol „Maria Schnee“ v Obermauerne, kde sa koná slávnostná bohoslužba na baranovu počesť. Zviera prevedú trikrát okolo oltára a na základe dražby určia po omši nového majiteľa, ktorý si krásneho barana môže vziať so sebou domov. Výťažok z dražby barana, ktorý každý rok pochádza z rôznych častí Virgenu alebo Prägratenu, je odjakživa určený v prospech pútnického kostola. Táto tradícia má svoje korene v období Tridsaťročnej vojny, keď v údolí Virgenu zúril mor a obyvatelia sa potom na znak vďaky za skončenie epidémie vybrali na púť do Lavantu, kde barana slávnostne obetovali.

Dolné Rakúsko: deň kmotrov v regióne Mostviertel

V období Veľkej noci slávia katolíci v regióne Mostviertel tzv. „Godntag“ – deň kmotier a kmotrov, ktorí sa nárečovo volajú „Godn“. Krstní rodičia v tento deň prichádzajú na návštevu a prinášajú deťom nadýchané pečivo „Godnküpfi“. Táto „brioška“ z kysnutého cesta sa zapletie do vrkoča a upečie do tvaru veľkého rožka. Sladké krehké pečivo je neodmysliteľnou súčasťou kulinárskych tradícií vo veľkonočnom období. Do „rožteka od kmotra“ sa vkladá ešte minca a návšteva odovzdá pečivo hostiteľom spolu s veľkonočnými vajíčkami. Koláč sa podáva na Veľkonočnú nedeľu, kedy si všetci pochutnávajú aj na tradičnej veľkonočnej šunke.

Viete že...

Registrácia
pre odber noviniek

Kalendár udalostí

Kategórie

Spolková krajina

Archív

Kľúčové výrazy