Temná mágia v starovekom Carnunte: Prekliate tabuľky, čarovná bábika a amulety proti zlým silám
2026-10-30
Starovekí Rimania verili, že pomocou mágie dokážu ovplyvniť osud, potrestať nepriateľov či získať lásku. Archeologické nálezy z Carnunta, ktoré leží len približne 30 kilometrov od Bratislavy, odhaľujú tajomný svet kliatob, magických rituálov a ochranných amuletov. Fascinujúci výlet do čias Rímskej ríše tak môžete podniknúť prakticky za hranicami Slovenska.
Čo ak by ste mohli svojho nepriateľa umlčať jedinou kliatbou alebo prinútiť niekoho, aby sa do vás zamiloval? Pre obyvateľov Rímskej ríše nešlo iba o fantáziu. Mnohí verili v silu magických rituálov, tajomných symbolov a predmetov, ktoré mali ovplyvňovať životy ľudí. Dôkazy o týchto predstavách sa zachovali aj v Carnunte, významnom rímskom meste na území dnešného Dolného Rakúska, ktoré je ideálnym tipom na historický výlet z Bratislavy.
Archeologické nálezy ukazujú, že popri chrámoch, bohoch a oficiálnych náboženských obradoch existoval aj menej viditeľný svet osobných želaní, strachu, žiarlivosti a túžby po pomste. Práve tejto fascinujúcej téme sa venuje aj odborný príspevok Römerstadt Carnuntum, ktorý približuje predmety spojené s magickými praktikami v antike.
Kliatby vyryté do olova Jedným z najzaujímavejších nálezov sú takzvané kliatobné tabuľky, latinsky tabulae defixionum. Išlo o tenké pliešky z olova, do ktorých ľudia vpisovali mená konkrétnych osôb, kliatby a magické formulky. Ich cieľom bolo symbolicky spútať človeka, proti ktorému boli namierené. Obmedziť mali napríklad jeho reč, myšlienky alebo konanie. Takáto kliatba mohla byť určená súperovi v právnom spore, zlodejovi, milostnému rivalovi či konkurentovi pri športových zápoleniach. Olovo si ľudia spájali s temnotou a svetom mŕtvych. Tabuľky preto často skladali alebo zvinovali, niekedy ich prepichovali klincom a ukrývali na miestach, ktoré považovali za spojenie s podsvetím. Mohli sa nachádzať v hroboch, studniach, šachtách, prameňoch či v blízkosti svätýň. Dôležitá bola aj presná podoba rituálu. Niektoré texty obsahovali nezvyčajne upravené písmená, zrkadlové písmo alebo nezrozumiteľné znaky. Ľudia verili, že aj tieto detaily môžu rozhodnúť o účinnosti kliatby. Tí majetnejší sa pravdepodobne obracali na odborníkov, ktorí poznali magické formulky a postupy.
Staroveká čarovná bábika s prepichnutou hlavou Ešte znepokojivejší je nález, ktorý dnes môže pripomínať takzvanú voodoo bábiku. V Carnunte sa našla časť hlavy malej hlinenej figúrky, ktorá pochádza z priestoru svätyne boha Iuppitera Heliopolitana v civilnom sídlisku pri legionárskom tábore. Predmet meria necelých šesť centimetrov a jeho tvár je vytvorená pomerne jednoducho. Pozornosť však priťahuje množstvo vpichov, ktoré niekto urobil do hliny ešte pred vypálením figúrky. Niektoré z nich sa nachádzajú na temene hlavy, ďalšie na ľavej strane tváre. Podľa odborníkov mohla byť hlava súčasťou dutej magickej figúrky používanej pri rituáloch, ktorých cieľom bolo niekoho symbolicky spútať alebo mu uškodiť. Figúrka mohla zastupovať konkrétneho človeka a zásahy do jej tela mali predstavovať zásahy do života skutočnej osoby. Podobné rituály sa spomínajú aj v antických magických textoch. Pri niektorých milostných zaklínadlách sa napríklad používala figúrka prepichovaná ihlami na rôznych miestach tela, pričom jednotlivé vpichy sprevádzali vyslovené formulky. Či sa predmet z Carnunta používal na privolanie lásky, pomstu alebo iný druh magického rituálu, sa už s istotou nedá určiť. Jeho nezvyčajný vzhľad a okolnosti nálezu však naznačujú, že nešlo o obyčajnú hračku.
Abrasax: tajomná bytosť, ktorá mala chrániť pred zlom Nie všetky magické predmety mali slúžiť na ubližovanie. Mnohé mali svojich majiteľov chrániť pred chorobami, závisťou alebo takzvaným zlým okom. Z Carnunta pochádza aj hnedočervená jaspisová gemma z 3. storočia, na ktorej je zobrazená nezvyčajná bytosť. Má kohútiu hlavu, ľudské telo a nohy pripomínajúce hady. Pod postavou sa nachádzajú grécke písmená IAW, ktoré predstavujú podobu mena židovského Boha. Táto tajomná bytosť sa označuje ako Abrasax alebo Abraxas. Jej predstava patrila do pestrej náboženskej a magickej tradície, v ktorej sa prelínali grécke, egyptské a židovské prvky. Meno Abrasax má v gréckom číselnom zápise hodnotu 365, čo sa spájalo s počtom dní v roku a predstavami o vesmíre a jeho silách. Nešlo pritom o božstvo s bežným verejným kultom, ale o postavu známejšiu z magických predstáv. Podobné gemmy sa nosili ako amulety. Ich obrazy, nápisy a symboly mali odháňať démonov, chrániť pred chorobami alebo zabezpečiť majiteľovi zvláštnu ochranu. Hranica medzi tým, čo ľudia považovali za nebezpečnú mágiu, a tým, čo pokladali za užitočný ochranný rituál, pritom nebola vždy jednoznačná.
Strach z mŕtvych a tajomstiev podsvetia Osobitné miesto v antických predstavách mala nekromancia, teda vyvolávanie a vypytovanie sa mŕtvych s cieľom získať skryté poznatky o minulosti alebo budúcnosti. Za obzvlášť vhodných sprostredkovateľov medzi svetmi sa považovali ľudia, ktorí zomreli násilnou smrťou, predčasne alebo bez riadneho pohrebu. Verilo sa, že ich duše nemusia nájsť pokoj a môžu byť dostupnejšie pre magické rituály. Aj preto sa kliatobné tabuľky ukladali do hrobov alebo na iné miesta spájané s podsvetím. Zosnulý mal podľa týchto predstáv odovzdať kliatbu ďalej alebo sa sám stať nástrojom jej vykonania. V prípade Carnunta však zatiaľ nie je doložené osobitné miesto, ktoré by slúžilo ako centrum veštenia prostredníctvom mŕtvych. Archeologické nálezy napriek tomu ukazujú, akú významnú úlohu zohrávali predstavy o posmrtnom živote v antickej spoločnosti.
Carnuntum odhaľuje osobné príbehy Rimanov Magické predmety sú výnimočné tým, že vypovedajú o celkom inej stránke života v Rímskej ríši, než akú poznáme z monumentálnych stavieb, vojenských víťazstiev a nápisov venovaných cisárom. Za predmetmi z Carnunta sa skrývajú veľmi ľudské problémy: neopätovaná láska, žiarlivosť, spory, obavy z chorôb či strach z konkurencie. Ľudia sa snažili získať kontrolu nad situáciami, ktoré nedokázali ovplyvniť bežnými prostriedkami. Zároveň sa ukazuje, že Carnuntum nebolo izolovaným rímskym mestom. Magické predstavy a symboly sem prichádzali z rôznych častí Stredomoria. Vedľa seba sa tak mohli objavovať grécke formulky, egyptské motívy, židovské božské mená aj kresťanské symboly. Temná mágia starovekého Carnunta preto nie je iba príbehom o kliatbach a zvláštnych rituáloch. Je aj svedectvom o tom, ako sa ľudia pred takmer dvetisíc rokmi vyrovnávali s neistotou, túžbami a obavami. A práve vďaka zachovaným predmetom dnes môžeme nahliadnuť do sveta, ktorý by inak zostal ukrytý pod vrstvami času.
Za tajomstvami Rimanov len kúsok od Bratislavy Ak vás príbehy o starovekej mágii zaujali, Carnuntum sa oplatí zaradiť do výletných plánov. Nachádza sa v Dolnom Rakúsku, približne 30 kilometrov od Bratislavy, takže návštevu môžete bez problémov spojiť s jednodňovým výletom za históriou. V areáli Römerstadt Carnuntum sa návštevníci môžu zoznámiť so životom v rímskom meste a s archeologickým dedičstvom regiónu. Za veľkými historickými príbehmi netreba cestovať stovky kilometrov. Niektoré z najzaujímavejších stôp dávnej minulosti máme celkom blízko.
Otváracie hodiny v roku 2026 do 15. novembra 2026: denne 9:00 – 17:00 hod. od 16. novembra: areál vstupuje do mimosezónneho obdobia Ďalšia sezóna sa začína 6. marca 2027
Vstupné:(1 vstupenka platí na tri miesta) - Dospelí: 15 € - Seniori, študenti, ľudia so zdravotným postihnutím 14 € - Deti od 6 do 18 rokov: 8 € - Deti do 6 rokov: zadarmo
