2021-02-02
Zemská rotácia nie je konštantná. Pri veľmi dôkladnom meraní sa dajú odhaliť drobné odchýlky. Vedci z viedenskej Technickej univerzity spočítali, že sa uplynulý rok otáčala Zem rýchlejšie než obvykle.
Rok 2020 sa do tabuliek zapíše ďalšou zvláštnosťou, tvrdia rádioastronómovia z Viedne. Zemská rotácia, ktorej rýchlosť dlhodobo mierne klesá, sa totiž v minulom roku nepatrne zrýchlila. "Merané podľa precíznych atómových hodín, zrýchlila dokonca o tri a pol milisekundy," uvádza katedra geodézie a geografických informácií Technickej univerzity vo Viedni.
"Nejedná sa však o nový ani znepokojujúci fenomén. Výkyvy v rýchlosti zemskej rotácie pozorujeme dlhodobo a môžu mať niekoľko dôvodov," dopĺňa univerzita. Rýchlosť rotácie ovplyvňuje napríklad gravitačné pole Mesiaca. Ten sa postupne od Zeme vzďaľuje, čo vedie k drobnému spomaľovaniu rotácie. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ľadovce. "Od topenia ľadovcov z poslednej doby ľadovej predstavuje pripísané hmoty vnútri zemegule i na povrchu. To oslabuje moment zotrvačnosti Zeme a urýchľuje rotáciu vďaka zákonu zachovania momentu hybnosti," vysvetľuje Sigrid Böhm z Technickej univerzity Viedeň. Tento efekt možno pozorovať v časových obdobiach od tisíc do sto tisíc rokov. Vplyv majú aj kratšie výkyvy, ktoré vedci pripisujú interakcii medzi pevným zemským povrchom a tekutým vnútrom.
Takzvaný svetový čas sa meria pomocou veľkých rádioteleskopov rozmiestnených vo veľkých rozostupoch na celom svete, ktoré sledujú veľmi dlhé vlny prichádzajúce z vesmíru. V Rakúsku dáta vyhodnocuje práve viedenská technická univerzita spoločne so spolkovým geodetický úradom a každý deň stanovujú rozdiel medzi svetovým časom a atómovým časom, podľa ktorého sa nastavujú hodiny. Minimálne rozdiely nie sú postrehnuteľné bežným okom, nadobudnuté znalosti možno však využiť pri spresňovaní navigačných systémov ako GPS alebo Galileo.
Vďaka presným výpočtom teraz vedci tvrdia, že trend dlhodobého spomaľovanie rotácie a predlžovania dní sa v posledných pätnástich rokoch otočil, a rotácia skôr zrýchľuje a dni sa mierne krátia. Zrýchlenie o 3,5 milisekundy v minulom roku znamená, že "priemerná dĺžka dňa v roku 2020 dosiahla 86 399,9999965 sekundy," tvrdí Sigrid Böhm. "Rok 2020 bol prvým rokom od zavedenia atómových hodín, kedy priemerná dĺžka dňa klesla pod 86 400 sekúnd," dodáva viedenská vedkyňa, podľa ktorej sa síce jedná o netypický jav, ktorý ale nie je nový. Približne po roku 1860 nastala viac ako dvadsaťročná fáza, kedy dni boli kratšie ako 24 hodín. Podľa Sigrid Böhm to možno spätne vyčítať z predchádzajúcich záznamov o zákrytoch hviezd Mesiacom.
Zdroj: com Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
