Ako oslavujú veľkonočné sviatky v Rakúsku?

Viazanie kytíc na Kvetnú nedeľu © Steiermark Tourismus, ikarus.cc

Spoločne s Vianocami patrí Veľká noc k najväčším sviatkom roka v Rakúsku. Zatiaľ čo Vianoce sa slávia každý rok 24. decembra, veľkonočný víkend sa odvíja od mesiaca. Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť najskôr na 22. marca a najneskôr na 25. apríla, pretože je to nedeľa po prvom jarnom splne.

Už týždeň pred Veľkou nocou sa začínajú prvé zvyky na Kvetnú nedeľu. Pri posvätení paliem sa vstup Ježiša do Jeruzalema uctieva tzv. palmovými kyticami, kyticami z palmových ratolestí ozdobenými farebnými stuhami.

Veľká noc v Imste © Imst

V tirolskom meste Imst majú zvyk tzv. "Palmlatten". V podstate je to niečo ako u nás pletenie korbáčov. Na kvetnú nedeľu sa tešia nielen deti, ale aj chlapci z mesta. Už sa nevedia dočkať, kedy budú môcť niesť komplikovane zviazané palice v sprievode cez Kalváriu. Umelecky zdobené diela sa týčia až do výšky 35 metrov. Vyrábajú ich mladí muži, ktorí s nimi na Kvetnú nedeľu akrobaticky manévrujú ulicami. Umenie viazania sa dedí z generácie na generáciu. Na malé "Palmlatten" sa používajú lieskové palice, ktorých koniec sa zviaže do kruhu s rozštepom a ozdobí sa napríklad vresom, brečtanom, bahniatkami a stuhami. V nedeľu tam pripevnia aj praclíky. Lata však musí "prežiť" rozmiestnenie na troch stanovištiach, kým získa cenu.

Veľká noc je farebná - veľkonočné vajíčka sú všade kam až oko dovidí. Či už ako dekorácia, alebo ako pochúťka pre chuťové bunky po 40-dňovom pôste. Deti hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré ukryl "veľkonočný zajačik". Dospelí si zatiaľ pochutnávajú na výdatnom veľkonočnom občerstvení s mierne sladkým veľkonočným chlebom s údenou veľkonočnou šunkou, strúhaným chrenom a vajíčkami uvarenými natvrdo.

Požehnanie jedla © Marktgemeinde Mooskirchen

Požehnanie jedla, tzv. "Fleischweihen" (posvätenie mäsa), je zvykom najmä na juhu Rakúska. Do takéhoto veľkonočného košíka na posvätenie sa tradične dávajú všetky druhy dobrôt - šunka, vajcia, chren, chlieb a soľ. Veľkonočné pokrmy, ktoré sú prikryté zložito vyšívanými pokrývkami na posvätenie košíkov, sa posväcujú v kostoloch na Bielu sobotu pred ich konzumáciou na Veľkú noc.

Príprava Karnten Reindling © Steinthaler Karnten Werbung

V Korutánsku milujú sladké. K všetkých veľkonočným pokrmom, ktoré dávajú do košíka, určite nezabudnú vložiť "Kärntner Reindling" (sladké kysnuté cesto so škoricou, hrozienkami a orechmi, vyvaľká sa a pečie v okrúhlej forme. Pripomína hrniec, preto ten názov "Reindl". Dnes sa skôr pečie v bábovkovej forme). Na rozdiel od Štajercov, ktorí pečú špeciálny veľkonočný chlieb, Korutánci jedia Reindling ako náhradu chleba s veľkonočnou šunkou, vajíčkami a chrenom. Reindling je tu však menej sladký, ako keď sa podáva ako pečivo k nedeľnej káve.

Príprava Karnten Reindling © Franz Gerdl, Karnten Werbung

Ako alternatívu veľkonočného občerstvenia si Rakúšania radi pochutnávajú aj na veľkonočnej šunke v chlebovom cestíčku. Na tento účel sa uvarí kúsok údenej veľkonočnej šunky, obalí sa v chlebovom cestíčku a upečie v rúre. Samozrejme, nesmie chýbať ani tradičné sladké veľkonočné pečivo. Podávajú sa tu veľkonočné pinty, veľkonočné strižle a veľkonočné vence z kysnutého cesta, ako aj pečený veľkonočný baránok. Keď už hovoríme o jahňacom mäse, aj v Rakúsku je počas veľkonočných sviatkov obľúbené jahňacie mäso. Pridáva sa k nemu najmä čerstvá sezónna zelenina, napríklad divoký cesnak alebo špenát.

Veľkonočné rapkáče © Patzmannsdorf

Teraz sa vráťme k veľkonočným zvykom okrem tých kulinárskych. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty kostolné zvony mlčia, pretože podľa tradície zvony odleteli do Ríma. Namiesto toho sa po dedinách prechádzajú deti s takzvanými "rapkáčmi" a hovoria rôzne úslovia. Na oplátku dostanú veľkonočné vajíčka, sladkosti a mince. V roku 2015 UNESCO uznalo rapkanie počas Veľkého týždňa za nehmotné kultúrne dedičstvo v Rakúsku.

V Štajersku sú tradíciou na Veľkú noc aj posvätené ohne. Deti nosia posvätený oheň z domu do domu. V starých plechovkách sa z kostola prinesú sušené stromové huby s posväteným ohňom, aby svietili. Je k nemu pripevnený dlhý drôt, aby sa plechovka mohla otáčať a vypúšťať dym a udržiavať žeravé uhlíky. Každý dom dostane kúsok huby ako ochranu na ďalší rok. Ako odmena sú pre deti pripravené sladkosti, veľkonočné vajíčka alebo peniaze.

Veľkonočné ohne majú tiež veľmi dlhú tradíciu. Rozšírené sú najmä v alpskej oblasti. V noci zo Zelenej soboty na Veľkonočnú nedeľu sa zapaľujú veľkonočné ohne z odpadového dreva z kríkov a viniča. V salzburskom regióne Lungau sa stavajú drevené debny vysoké až šesť metrov, ktoré sa plnia chrastím.

Na mnohých miestach je tiež veľkonočným zvykom darovať deťom na Veľkú noc pečivo z kysnutého cesta od ich krstných rodičov. V dolnorakúskom Mostviertli je to "Godnküpfi". Umelecky upletené brioškové pečivo v tvare croissantu so zapečenou mincou, ktoré krstný rodič dostal od "Godn" (Boha).

Na druhej strane v Salzkammergut existuje veľmi zaujímavý zvyk, takzvaný "Oarradeln" alebo "jazda na bicykli", ktorý má miestnych obyvateľov naučiť väčšej poriadkumilovnosti. V noci z Veľkonočnej nedele na Veľkonočný pondelok sa odoberú všetky predmety s kolieskom, ktoré voľne stoja v okolí. Napríklad v Obertraune v Hornom Rakúsku nie je nezvyčajné, že na Veľkonočný pondelok nájdete bicykel na streche garáže.

Österreich Werbung, Karl Thomas

Tradíciou v celom Rakúsku sú aj početné veľkonočné trhy. Od Viedne až po Vorarlberg sú týždne pred Veľkou nocou plné trhov s veľkonočnými remeselnými výrobkami. Ponúkajú sa tu dômyselne navrhnuté veľkonočné vajíčka, jarné dekorácie do domácnosti a, samozrejme, kulinárske špeciality.

Viete že...

Registrácia
pre odber noviniek

Kalendár udalostí

Kategórie

Spolková krajina

Archív

Kľúčové výrazy