2015-09-07
Viedeň síce nebola prvým európskym mestom, v ktorom otvorili kaviareň, ale práve tu sa kaviarne vyvinuli do formy, akú inde nepoznajú.
Cafe Central (c) Schaub-Walzer / PID
Povrávalo sa, že Georg Franz Kolschitzky dostal ako odmenu za svoje služby počas tureckého obliehania o.i. aj zopár vriec s tajomnými tmavými zrnami a že sa už onedlho pustil do parenia a praženia a zakrátko i do založenia kaviarne. To je však pravdepodobne iba chýr. Prvý „priekopník“ kaviarne je žiaľ práve tak neznámy, ako je neznámy ten, čo prišiel prvý na myšlienku podávať kávu s mliekom a cukrom.
Isté však je, že prvou kaviarňou s mnohými atribútmi, ktoré sú pre túto inštitúciu typické dodnes, otvoril okolo roku 1700 Arménec Diodato: podával kávu s pohárom vody, umiestnil v nej biliardový stôl, možnosť kartových hier a celý rad medzinárodných i domácich novín.
Z dôb ranej industrializácie pochádza i luxus ľubovoľne dlhého posedenia pri jedinej káve. Dôvodom bolo často, že mnohí z robotníkov mali iba zriedka vlastné bývanie a veľakrát sa delili viacerí o jedinú posteľ. A ak nepracovali, ani nespali, sedeli v kaviarni. Ďalší krok k nenarušenej kaviarenskej kultúre vykonal Martin Diegand, keď v roku 1788 otvoril prvú kaviareň s hudbou. Jeho súčasníci sa nadšene hrnuli na všetky koncerty a tým i do jeho kaviarne. Takže nikoho neprekvapí, že i Mozart nechával uvádzať svoje diela v kaviarni, Beethoven – a po ňom Johann Strauß senior a Johann Lanner v nej dokonca i muzicírovali.
Na sklonku 19. a začiatku 20. storočia sa rozvíjala ako ďalšia súčasť kaviarenskej kultúry kaviarenská literatúra, ktorá i dodnes má mnohých nasledovníkov vtedy slávnych predchodcov. Kaviareň zostáva podnes obľúbené miesto stretnutí a neprestala sa rozvíjať ani v predchádzajúcom storočí: internetové pripojenia a diskdžokeji a hudba pri stole v jedinečnej atmosfére sú krátkym pozastavením sa na vydýchnutie od hektiky všedného dňa. Život si v nich môžeme „osladiť“ sypkou bábovkou, sladkými rožtekmi, chutnými plnenými buchtami alebo šiškou, či voňavou jablkovou, tvarohovou alebo smotanovou štrúdľou. Mnohé z kaviarní ponúkajú vlastné torty, ktoré sa naozaj oplatí ochutnať, hoci napr. legendárnu Sachertorte alebo Sperltorte.
Hlavne si netreba nechať popliesť hlavu rôznymi názvami kávy. Označujú väčšinou množstvo smotany, teda „obers“ alebo mlieka, ktoré sa má do kávy pridať (Schwarzer, Brauner, Goldener, Milchkaffee = čierna, hnedá, zlatá, mliečna, t.j. biela), zvýšenie množstva vody (Verlängter - predĺžená) alebo oboje (Melange = Verlängerter s horúcim mliekom). A ak sa rozhodnete pre horkú kávu s bielou šľahačkovou korunkou, nazýva sa – podľa rozmeru bielej čiapočky: Kapuziner, Franziskaner alebo Einspänner.
Až 87% turistov, ktorí zavítajú do Viedne, navštívia kaviareň. Takže káva takisto zohráva dôležitú úlohu v turizme. V priemere spotrebuje každý Rakúšan osem kilogramov kávy ročne. To je asi dva a pol šálky denne.
Spracoval: Dana Illéšová Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
Viete že...
Rakúska ťahaná štrúdľa, alebo strudel, patrí k tradičným rakúskym receptom. Je však známa a obľúbená vo všetkých krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, ale aj na celom svete. Charakteristická pre tento zákusok, je špecifická úprava cesta, ktoré sa ručne naťahuje na veľmi tenučkú, až priehľadnú hrúbku.
