2014-06-09
Prísne regule počas pôstu, príroda ako božie dielo a dlhá tradícia – toto sú v skratke ingrediencie, ktoré už od vekov viedli v kláštorných kuchyniach k mimoriadne vynaliezavým „čarovačkám“. Rakúske semináre a kláštory nepatria v tejto oblasti kúziel k výnimkám.
Kláštor Schlierbach (c) BMLFUW/Rita Newman
Zvýrazniť treba to podstatné - touto zásadou sa riadil počas celého života zakladateľ rehole Sv. Benedikt. Vo svojich „predpisoch", Regula Benedicti, ktoré dodnes platia, vyvinul koncept správania a umiernenosti, ktorému sa podriaďuje i výživa. A tým zároveň i padol prvý štartovný výstrel súťaže o najkreatívnejšie kulinárske produkty, ktoré budú východiskom v duchu motta urobiť z núdze (t.j. nedostatku vôle dobrovoľného obmedzovania) cnosť.
Kulinárske výtvory sa orientujú na udržanie čo možno najprírodnejšej formy a typickú chuť potravín a v Rakúsku je možné zakúpiť si tieto dobroty v nejednom kláštornom obchodíku. V sortimente nechýbajú marmelády, jablčné šťavy ani mušty z kvalitnej ovocnej sorty, krehké perníčky. V ponuke sú však i čisté pálenky, po ktorých sa zaiskrí v očiach, domáci chlieb predstaveného z kláštora St. Florian, jelení salám (Hirschwurst) zo St. Lambrechtu, žitná pálenka zo seminára v Zwettli - sotva sa nájde kláštor, ktorý by sa nepýšil vlastnými a originálnymi dobrotami.
Recepty a výrobky kláštorných kuchýň a pivníc boli predmetom živého záujmu a šírili sa už celé veky. Táto skutočnosť sa dá poľahky zistiť nazretím do starých rakúskych kuchárskych kníh. Veľká časť pokrmov je akýmsi odkazom na vône a pary kláštorných kuchýň jednotlivých rádov: Františkánske rezance (Franziskanernudeln), Pohanský krupicový trhanec (Heidensterz), kapucín (Kapuziner), Kardinálske rezy (Kardinalsschnitten), Karmelitánska torta (Karmelitertorte), Hriešnikova polievka (Ketzersuppe), Martinská pečená hus (Martinigansl), Polievka od Minoritov (Minoritensuppe), Prelátove žemle (Prälaten-Semmeln) alebo Vianočná pletenka (známa Weihnachtsstolle).
Kláštorná kuchyňa = prirodzene i pôstna kuchyňa - je zvratom, ktorý sa ideálne snúbi s myšlienkou v súčasnosti prekvitajúceho spojenia wellnessu a pôžitku z jedla. Chuti „martinskej" husi ako poslednej povolenej dobroty pred šesťtýždňovým adventným pôstom, vylepšenej kláštornými finesami - priam konkurujú i vylepšené pôstne jedlá. Stredovekí mnísi vedeli ako zosúladiť rafinované kuchárske umenie s prísnymi predpismi svojej rehole a ako si neodoprieť pôžitok z chutného jedla ani počas pôstu. Nie nadarmo sa vraví: jedlo udržiava telo i dušu pohromade.
Spracoval: Dana Illéšová Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
Viete že...
Ako prejav uznania dobrých služieb sa zvykne dávať sprepitné vo výške cca 5% účtovanej čiastky.
