Viedeň tvoria z 53 % zelené plochy
2019-05-15
Viac ako polovicu rozlohy Viedne tvoria zelené plochy. Zastavané územia pritom zaberajú len 30 percent mesta, čo je podľa viedenského magistrátu najnižší podiel v Európe.
© Eurocomm-PR/Mario Lang
53 percent plochy Viedne tvorí zeleň. To dokladá aktuálny monitoring zelených plôch viedenského magistrátneho oddelenia MA 22. Podľa viedenskej radnej pre životné prostredie Ulli Sima je Viedeň dynamicky rastúce mesto, v ktorom sa za posledných desať rokov zvýšil počet obyvateľov o viac ako štvrť milióna. Pri poslednom monitoringu, ktorý sa uskutočnil pred desiatimi rokmi, bolo nameraných 51 % zelených plôch. Pozitívny je nielen vývoj podielu zelených plôch, ale aj plôch s priepustným povrchom, ktoré predstavujú ulice či budovy. „Obzvlášť nízky stupeň priepustnosti, ktorý sa vo Viedni pohybuje okolo 30 %, z nás robí majstra Európy,“ dodává Sima. V prepočte na počet obyvateľov Viedne to zodpovedá len 70 m² zastavanej plochy na hlavu. V boji proti horúčavám zapríčinenými zmenami klímy, sa rakúska metropola zasadzuje o vytváranie ďalších zelených plôch, parkov a zelených fasád.
Jeden z dôvodov, prečo Viedeň dosahuje takéto hodnoty je fakt, že mesto, ktorého počet obyvateľov neustále stúpa, sa nerozrastá na úkor zelených plôch, ale tam, kde zastavané plochy už existujú, a ktoré môžu byť novo využité. Často ide o továrne alebo nádražné areály – príkladom môžu byť nádražia Nordbahnhof a Nordwestbahnhof či mestská rozvojová oblasť Eurogate. Využitím týchto areálov ide Viedeň proti trendu, ktorý sa dá všeobecne zaznamenať v Rakúsku. V priemere je tu denne zastavaných 13 hektárov zelených plôch a ornej pôdy. A to i napriek tomu, že po celej zemi leží 40 000 hektárov industriálnych objektov ľadom, čo zodpovedá rozlohe Viedne.
Viedeň chce vybudovať v nasledujúcich rokoch viac ako 13 hektárov nových parkov. K 850 existujúcim parkom tak pribudnú ďalšie projekty, napríklad na jeseň 2019 začne výstavba nového parku Elinor-Ostrom v časti Seestadt Nord s rozlohou 2,8 ha a mnohé ďalšie.
Sima nedávno predstavila Ofenzívu proti mestským tepelným ostrovom spôsobeným zmenou klímy. V husto zastavaných oblastiach totiž asfalt, betón a strechy výrazne prispievajú k rastu teplôt vo svojom bezprostrednom okolí a vytvárajú tak mestské tepelné ostrovy, alebo „urban heat islands“. Tak môže vzniknúť až 12-stupňový teplotný rozdiel medzi stredom a okrajom mesta. Viedeň proti tomuto javu bojuje svojím rozsiahlym balíčkom „cooling-paket“: popri rozširovaní zelených plôch stojí v popredí aj výstavba zelených fasád – tých má v nasledujúcich rokoch vo Viedni vzniknúť 150. Zásadnú rolu hrajú i stromy, ktoré sú zelenými pľúcami mesta. Viedeň má celkom 480.000 stromov a každý rok ich pribúda 3.000.
Autor: Zdroj: (com) Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené. |
|
|